Záujem o štúdium na vysokých školách je vo svete pomerne vysoký. Tieto školy následne vyprodukujú ľudí s vysokou kvalifikáciou, no to žiaľ automaticky neznamená, že sa na vysokých pozíciách zaručene uchytia a budú efektívnymi zamestnancami. Veď čo si budeme klamať- škola a realita, respektíve učebné osnovy a realita na pracovisku sú niekedy dve odlišné veci. O to väčšia poklona patrí tým, čo sa im tento krok podarí. Aj napriek tomu však štatistika ukazuje, ako pomerne dosť vysokokolákov následne skončí na inej pozícii alebo v inom zamestnaní, než sa všeobecne očakávalo. Osud je nevypočítateľný ako aj my, ľudia, respektíve spoločnosť, ktorú tak chaoticky tvoríme.
Z opačnej strany takisto spomeňme situácie, v ktorých aj ľudia bez ukončeného vysokoškolského vzdelania v sebe nesú veľký potenciál a oceniteľné zručnosti. Pokiaľ im zamestnávateľ dá šancu a tieto vlastnosti objaví, respektíve ak si zakladá viac na nich než na titule, môže objaviť skutočne šikovných a lojálnych zamestnancov.
Z celkového hľadiska to ale vyzerá tak, že touto prirodzenou cestou ide len menšina zamestnávateľov, pričom väčšia časť sa riadi zabehnutými pravidlami- pohovor- personálne – životopis– ozveme sa vám a častokrát nulový kontakt a žiadna pozornosť potenciálnemu zamestnancovi.
Takisto spomeňme nemálo prípadov, kedy dotyčný študuje len kvôli dosiahnutému titulu, pričom dané učivo ho nezaujíma a horko ťažko prechádza za pomoci spolužiakov, konexií, trikov, apod. Alebo nie, môže vyštudovať vlastnou snahou, no s tým, že daná téma mu do života alebo jeho úprimného záujmu nič neprinesie, možno skôr odpor. Ale dostane papier a ak má šťastie, obsadí voľné miesto na funkcii, ku ktorej nemá úprimnejší vzťah, ale je dobre platená. A peniaze, zisk, vlastné záujmy, sú tak jeho jedinou motiváciou.
- Hľadieť na dosiahnuté vzdelanie je určite potrebný faktor, ale nemusí byť pravidlom, že musí ísť o jediný a overený faktor, ktorý dosadí na dané miesto skutočne správneho zamestnanca.